Raz bol jeden chlapec,
vzťah nebral ako vážnu vec
Načo jednu keď môžu byť dve
prečo dve keď len raz žijeme?
Raz bolo jedno dievča.
Tak krásna že to slová nevylíčia
Tak múdra a krásna
A tu ich príbeh začína sa
Obaja študenti prestížnej školy
Oboch na pobyt výmenný poslali
Obaja nadšený z novej správy
Obaja dovtedy sebe neznámi
Prišiel deň letu daného
Obaja tešiac sa na známeho nového
Na letisko ba priam bežali
Až kým sa tam nevideli
Ju premkol smútok mierny
Čakala priateľku a duch ženy
On si v hlave pomyslel
Ona je krásna ju by som chcel
Povedal si že ona bude ľahký cieľ
Doleteli na dané miesto
Majestátnosť toho mesta nevyjadrí slov sto
Obaja z letu vyčerpaní
Na svoje izby sa pobrali
On rozmýšľal ako začať
Na papier začal niečo písať
Pod jej dvere začal to tiskať
Ešte nebol tak nervózny dievča von pozvať
Ona prečítala otázku
Či by išla večer na prechádzku
Hlava vraví jasné nie
No ponuku predsa len prijme
Bol krásny večer letný
On vedel že toto nebude večer bežný
Cítil že ona nie je ako iné
Cítil že toto bude iné
Sadli si na lúku
Ruka našla ruku
Jej oči žiarili svetlom hviezd
On už vtedy vedel že ich jej chce všetky zniesť
Ona našla v jeho vnútri zlaté srdce
Už teraz vie že to jej iného nechce
Dni plynuli a čas sa krátil
No on sa k dverám jej každý deň vrátil
Cítil v sebe pocit neznámy
Nechcel byť len jej známy
Ona mu hojila všetky jeho rany
Ich osud bol už dávno daný
Ona dovtedy nedobytná
Vedela že s ním byť má
Jej srdce by nezvládlo keby ho nemá
Osud už im určil spoločné rána
Prišiel deň letný posledný
Ich odlet bol už za dverami
Jemné slzy striedal plač
Rozdelenie rovnalo sa spáchaniu dvoch vrážd
Zabilo by ich to a v ich životoch vládol by večný dážď
Od pristátia prešiel dlhý čas
A oni stretávali sa zas a zas
Delili ich kilometre medzi nimi
No ich láska preniesla by hory
A tak roky pomaly plynuli
Z prelietavého chlapca stal sa verný muž
To čo zdobilo ho každý deň bol jednej ženy rúž
A môžete hádať kto bola žena tajomná
Bola to tá ktorá jeho srdce už roky má
Ich láska bola ako skala
Pevná, majestátna a nezlomná
Ona bola jeho všetko na tomto svete
On pre ňu znamenal životné šťastie
A tak prišiel deň slnečný
Ktorý mal dva životy spojiť v jeden spoločný
Leteli tam kde ich láska príbeh začal
On na móle vo svetle hviezd kľačal
A otázkou na perách hovoriť začal
„si moje všetko, si moja láska
Bez teba v temnote strácam sa
Neviem si predstaviť život bez teba
Preto sa pýtam vezmeš si ma?“
Ona stála, slov nemala
Nikoho nikdy tak nemilovala
„slová nie sú potrebné
Odpoveď je áno, majme životy spojené“
Ich životy odvtedy spojené boli v jeden
Žili len pre seba, žili si svoj sen
Ich lásku bolo cítiť kam prišli
Životom hravo si prešli
Roky im pribudli, na kráse ubrali
No na citoch im len pridali
Lásku si naďalej vrúcne dávali
Akoby stále len sedemnásť mali
Tak veľmi sa milovali
A tak sa dvaja sebe neznámi
Manželmi na život a na smrť stali
Ich láska prežila medzi nimi
I keď oni sa jasnými hviezdami stali