V gazdovstve na lazoch žilo jedno chudobné dievča s matkou. Matka dcéru vydala za mladého Gabriela, pretože si myslela, že Laura bude so zámožnejším Gabrielom šťastná a veselá, akú ju vždy chcela vidieť. Ale Laura s Gabrielom nebola šťastná, pretože bol na ňu zlý, fajčil a pil. Gabriel zarábal ako námorník, lebo bol silný a vládal robiť ťažkú prácu. Raz sa vybral na dlhú cestu do Ameriky, aby viacej zarobil. Gabriel sa však stratil a Laura o ňom dlho nič nepočula, bol nezvestný. Onedlho Laure zomrela matka a dievča ostalo samo na svete. Jej bratranec Marek šiel navštíviť svojho deda do Ameriky. Náhodou pritom naďabil na Gabriela. Našiel ho s veľmi ťažkou ranou na hlave. Rana bola taká ťažká, že Gabriel si nepamätal na nič, čo sa mu stalo predtým, ako sa zranil. Marek Gabriela doviezol domov ku Laure. Laura sa začala láskavo starať o svojho muža verná prísahe, ktorú mu dala pred oltárom. Laura o svojom trápení skoro nikomu nehovorila, ale predsa sa o tom nejako dozvedel miestny doktor. Raz sa prišiel pozrieť na Gabriela a usúdil, že Laurin manžel má nádej na uzdravenie, ale musel by ísť na špeciálnu liečbu ku jeho priateľovi slávnemu profesorovi medicíny. Táto špeciálna liečba stála veľmi veľa peňazí a tie Laura nemala. Stále verná – začala Laura pracovať a drieť, len aby tie peniaze nejako nazbierala. Začala prenajímať izby, upratovať v kaštieli miestneho zemepána, predávala zeleninu, ktorú si dopestovala vo svojej záhrade, šila veci pre deti a potom ich predávala susediacim mamičkám. Nakoniec našetrila dosť peňazí na liečbu svojho manžela a so svojím bratrancom Marekom ho zaviezla k slávnemu profesorovi na liečbu. Počas liečby Laura svojho muža každý deň navštevovala. Liečba bola úspešná a Gabriel si spomenul, ako sa zranil, aký bol surový a zlý. Vyčerpaná Laura Gabrielovi skromne vyrozprávala, čo preňho celých päť rokov robila. Veľmi sa zmenil a stal sa z neho milý a pozorný manžel. Do roka sa im narodilo prvé dieťa: Stanko. Stanko onedlho dostal ďalších štyroch súrodencov: Vojtecha, Magdalénku, Antona a Timka. Vždy keď išli celá rodina v nedeľu do kostola, všetci čo ich videli, vraveli, že bez Laurinej obetavosti, vernosti a lásky by vo svojej dedine takúto nádhernú rodinu určite nemali.