Bolo jedno stádo ovečiek. V tom stáde bola jedna ovečka. Bola úplne rovnaká ako ostatné.

Raz ovečku stretol vlk. Povedal jej, že nech odíde zo svojho stáda a ona mu povedala, že porozmýšľa. Rozmýšľala a rozmýšľala a stále rozmýšľala…. Prešli dni a noci, prešiel mesiac. Ovečka stále rozmýšľala a ukázal sa vlk. 

,,Ideš so mnou ovca? Ideš, na čo čakáš ?“ pýtal sa vlk. 

,,Ešte som sa nerozhodla. “ odvetila ovečka.

,, Tak sa rozhodni ovca!“ vravel jej zlostne vlk.

,,Možno o mesiac raz príď a …… a možno ti to poviem.“ povedala ovečka.

,,To už si nájdem inú p…. .“ odvetil vlk so zaseknutím.

,, Čo znamenalo to p….?“ opýtala sa ovečka. Vlk zostal ticho, no po chvíľke povedal : ,, No, že to už si nájdem inú priateľku.“ Zaklamal vlk. ,,No možno keby si prišla o päť týždňov ……..čo ty na to?“ opýtal sa opäť vlk. 

,, No, ja neviem….“ povedala a hneď ju prerušil vlk. ,,Beriem to ako áno, keď sa rozhodneš príď za mnou na Tvrdú skalu za kríkmi.“ odvetil vlk s úsmevom a odišiel niekam preč.  Tvrdá skala bola miestom vlkov, kde sa stretávali, ale ovečka o tom nevedela.  Keď sa ovečka dorozprávala s vlkom, začala premýšľať. Všimol si ju aj pastier a vzal ju do náručia.

,, Čo sa ti stalo ovečka? Vieš, že ťa musím chrániť a musím chrániť aj ostatné ovečky zo stáda.“ povedal pastier s úsmevom, pohladkal ju a položil na zem. Ovečka hútala, rozmýšľala. 

Prešli štyri týždne a zostával posledný. Ovečka zo stáda vybehla skôr . I keď mala na rozmýšľanie ešte jeden týždeň, aj tak potichučky odišla. Keď bola skoro pred Tvrdou skalou, až vtedy jej došlo, že vlk nemyslel priateľku ale potravu. Spomenula si ako im pastier rozprával o tom, že pre vlka sú potravou. V tej chvíli bolo počuť ako prichádza vlk. Vlk tam prišiel a obzeral sa po ovečke. Chodil tam každý týždeň pre istotu, či by sa náhodou ovečka neukázala skôr. Potom ju zbadal a krokom prišiel k nej. 

,,No čo ovca, ideš?“ pýtal sa s úsmevom vlk.

,,Nie, zostávam v našom stáde.“ povedala ovečka.

Vlka to prekvapilo a spýtal sa : ,,Nepočul som. Ešte raz mi to zopakuj!“

,,Nie, ja nikam s tebou nejdem. Zostávam v našom stáde!“ odvetila ovečka.

Vlk sa rozzúril a ešte bližšie sa blížil k ovečke. Ovečka začala utekať. No a začala sa naháňačka. Ovečka zo všetkých síl bežala ako len vedela. Utekala po ceste, po ktorej prišla na Tvrdú skalu. Keď už boli na konci cesty, spomenula si na pastiera, ktorý ju určite hľadá.

Pastier bol kúsok od stáda, tam odkiaľ ovečka išla k Tvrdej skale. Malá ovečka bežala k pastierovi a keď ju už už lapal vlk skočila a vyskočila pastierovi do náručia. Pastier sa uhol vlkovi a ten narazil do stromu. Keď sa vlk prebral, uvidel pastiera ako drží ovečku a utiekol. Ovečka bola šťastná, že ju nezožral vlk a pastier preto, že ovečka predsa len neodišla zo stáda. Všetci boli šťastní.

No a viete ako sa volal pastier a ovečka? Ovečka sa volala Vernosť a pastier sa volal Ježiško. 

,, V stáde by si veľmi chýbala a si tam potrebná tak ako aj tvoje sestry ovečky Láska, Nádej, Spravodlivosť, Dobrota, Úcta…“ povedal Ježiško.