Prstene vernosti

Babka s dedkom sa po 60 rokoch manželstva dohodli, že si dajú prvé stretko.  Ako za mlada. Dedko čaká na babku pod čerešňou dve hodiny a keď sa zotmie, príde domov za babkou a opýta  sa jej: „Prečo si neprišla?“  „Vieš, naši ma nepustili, lebo sa o mňa báli a prepáč, že som ťa sklamala, viem, že si tam čakal dlho, ospravedlňujem sa. Po druhýkrát, keď si dáme stretko, ťa už nesklamem, budem tam prvá čakať pod čerešňou. Dedko,  si spomínaš  za mlada na naše vzťahy, veľmi boli romantické a   sme spolu zažili veľa zážitkov, to sa nedá zabudnúť.“ Ach, dedko, viem, že máš babku veľmi rád, to na vás vidno, a páči sa mi to, že ste obaja veľmi šťastní. A každý má svoje muchy, babka. Viem, že si dakedy rozčúlená na dedka, ale to trvá iba tri minúty a zasa ste spolu obaja usmiati ako lečo, ale vždy ste si rozumeli tak ako za mlada. A to trvá už 60 rokov. Moja babka má 75 rokov, dedko takmer 79 a na našej poslednej návšteve na nás vyrukovali s tým, že sa chcú rozviesť. Dedkovi je to jedno, odkedy som na svete, ale teraz s návrhom prišla babka, bojíme sa, čo sa deje. Je rozchod v tomto veku bežný? Neviem si predstaviť, čo bude po ňom, veď ani nemajú,  kam ísť od seba. O dva týždne babka a dedko zabudli na rozvod, v takýchto dní mali sa veľmi radi, rozhodli sa, že v takom veku budú chodiť do kostola. Babka s dedkom sedia v kostole na omši, babka sa nakloní k dedkovi a hovorí po tichu: som si prdla, čo mám robiť? A dedko jej hovorí: zabudni na to. Moja babka a môj dedko sú pre mňa pocitom bezpečia, pohodlia, lásky a nehy. Babka mi varí, pečie a dedko ma zasa vozí všade so sebou, starajú sa obaja o mňa ako o vlastné dieťa, moji starí rodičia sú obetaví a dobrí ľudia, ktorí dobré srdce majú. Moja babka s dedkom robia pre mňa všetko, preto ich mám veľmi rád, pomôžem im, keď je treba, podávam vodu, soľ, cukor. Ďakujem ti, dedko, za tie krásne chvíle s tebou, ďakujem ti babka moja, že si nám pomáhala. Moja babka a dedko vyrástli v inej dobe, majú iné skúsenosti a často iné potreby a priania ako my. A často hľadáme cesty ako ich potešiť, ich mám veľmi rád. Babka a dedko majú stále plno prianí, ktoré môžeme splniť, babke veľa radosti a úsmevu na tvári. Babička rozprávala, najkrajším darčekom do života jej rodičov detí aj vnúčatá a prišla jej chuť na čokoládu a chutila jej veľmi dobre. Pekný nápad, vymyslela babka. Dedkovi darovala na Vianoce dievčenskú košeľu. Dedko bol z toho smutný, ale napokon sa obaja sa smiali. Každý, kto je malý chlapec, bude raz aj dedko. Každé dievča bude raz aj milá stará babka, pre nás je od babky pusa sladká. Máš ešte zuby, babička? Nie, už dávno nemám, vnúčik môj, my z detského srdiečka pozdrav veľa zdravia, šťastia od všetkých detí, nech vám úsmev žiari na vašu tvár všetky babky tohto sveta majú radi svoje vnúčatá, každá robí, každý deň všetko pre svoje vnúča. Babka šije, perie, varí, ale nikdy sa nesťažuje na to, čo vždy robí. Moja babka bola múdra, pracovitá a chodila do školy, učila sa veľmi dobre, v domácnosti vedela piecť chleba, skvelé buchty, vedela spracovať mlieko na maslo, či tvaroh, všetky predmety vedela, všetky sviatky oslavujeme spolu s celou rodinou, babka, dedko a ja rád blahoželám babičke k sviatkom a dávam jej darček, keď vyrastiem, kúpim babke oblečenie a veci, všetko, čo bude chcieť. Ako o babičku sa starám,  takto snažím sa, aby sa netrápila, aby si oddýchla, čo najviac, učím svojich mladších bratov a sestry poslúchať babičku. Babička sa veľmi teší z poslušných detí, som rád, že môžem písať o svojej babke, pretože je to najúžasnejší človek, ktorý má v mojom srdiečku zvláštne miesto. Babka a dedko, veľmi ľúbim ich, preto chcem, aby bola dobre, tak ako  teraz je. Babka mi rozprávala o tom, ako chodievala každú sobotu a nedeľu pásť husi, raz nechala husi v jazere, samé išli čisté, keď sa vrátila, husi boli preč, zajala ich jedna teta, ku ktorej prišla na záhradu, rozmýšľala, ako husi dostane späť. Môj dedko pracoval v Bratislave a spomenul si na veľké oslavy 30-tého výročia Slovenského národného povstania. No v lete chodím s dedkom a babkou v lese na huby, babka nabalí rôzne dobroty a cestou mi rozpráva o rôznej prírode. Každá babka, každý dedko v živote už prežili všetko a náš dedko bol raz mladý, rád behávala do záhrady, keď bol ešte mladý chlapec. Ďakujem.