Láska, ktorá pretrvá
Za sedemnásť rokov manželstva si prešli mnohými zmenami, ale jedna vec zostala nezmenená – ich láska k sebe navzájom.
Keď sa moji rodičia stretli po prvýkrát, bolo to pri rekonštrukcií našej chaty, ktorú vlastnia moji starí rodičia. Kvôli zdravotným komplikáciám sa môj dedko rozhodol nájsť vhodného človeka na opravu strechy. Hľadal a hľadal, a keď už si myslel, že nenájde správneho človeka, napadlo mu zavolať si známeho. Myslel si, že jeho problém je vyriešený, no ukázalo sa, že jeho priateľ je odcestovaný. Ako správny kamarát ho ale nenechal v štichu, a poslal tam svojho syna-môjho otca.
S opravou sa začalo hneď o dva dni. Chata už bola stará, a reparácia jej určite nezaškodila. O pár dní vyzerala ako nová. Chýbalo už len pár detailov. No tu sa pekná rozprávka obrátila na hrôzostrašný horor. Môj tatino si zranil nohu do takej miery, že urgentne potreboval vyhľadať lekársku pomoc. Našťastie mu doktori vedeli pomôcť zmierniť bolesť a nohu poriadne ošetriť, takže o pár dní mohol opäť fungovať.
Pri prerábke pomáhala aj dedkova dcéra-moja mamina. Chystala jedlo, zabezpečovala pitný režim, a ak bolo potreba, tak podávala náradie. Po chvíli si uvedomila, že chalan ktorý prišiel pomôcť, má v jej živote veľký význam. Každým dňom si začali rozumieť čím ďalej tým viac, a ako čas plynul, tak sa do seba zaľúbili. Chata už bola na sto percent opravená, a tak sa blížil čas dať si zbohom.
Mamina s tatinom si po niekoľkých týždňoch uvedomili, že ich láska pretrváva, aj napriek tomu, že bývajú v inej krajine. Začali si písať listy a posielať fotky, aby si navzájom ukázali, čo robia a ako sa majú. Po pár mesiacoch sa začali pravidelne stretávať a presťahovali sa do spoločného domu. Nenazdajky boli svoji.
Po niekoľkých rokoch manželstva si uvedomili, že manželstvo nie je len o radosti a šťastí, ale aj o ťažkostiach a prekážkach. Avšak, ich láska pretrváva až dodnes .
Boli to dvaja mladí ľudia, ktorí ani vo sne netušili, že aj z nešťastnej udalosti môže vykvitnúť najkrajší deň v ich živote.
