,,Mami, mami už som škôlkarka.“ vraví Ela. Ja viem dcérenka moja, ale dávaj pozor, aby si sa nedolámala. Dobre mami. ,,Zober kvietok a šup šup do auta.“ Dobre, ale aj ty sa ponáhľaj. Waaw to je krásne, tie preliezky, hojdačky, či šmýkačky. ,,AHA, teta Danka s Jakubkom tam stoja!“ Ahojte, no čo  tešíš sa prvý krát do škôlky? ,,Áno veľmi,“ vraví Ela Danke. A vieš o tom, že sme spolu v triede? To fakt, jupí! ,,No utekajte do triedy a my prídeme po vás, keď sa vyspinkáte. Dobre?“ DOBRE. Zvolali deti. Ubehli roky a postupne si našli kamarátov, získali si nové zážitky, a ani sa nenazdali a bol posledný deň škôlky. Budete mi chýbať, tie tri roky zbehli ako voda a stávajú sa z vás školáci. Prihovorila sa k ním pani učiteľka Mihaľová. Pani riaditeľka nezabudli sme na dačo? Áno zabudli. Zažmúrte oči a neotvárať!  Pani učiteľka a pani riaditeľka išli vedľa do miestnosti a doniesli tašky. Tašky dali pred každé jedno dieťa a povedali: OTVORTE SI OČKÁ! V taškách boli písacie potreby, kľúčenky, či spoločné fotky. Deťom sa hneď vytvoril úsmev na tvári no a samozrejme ani jedno nezabudlo poďakovať. No už je 15:25 a vidím vašich rodičov, takže ahojte. DOVIDENIA, ĎAKUJEME ZA VŠETKO ČO STE NÁS NAUČILI.           Deti odišli s úsmevom na tvári, ale učiteľkám bolo smutno že odchádzajú.       Deti sa rozlúčili ale najprv si povedali: ,, CEZ LETO SA BUDEME STRETÁVAŤ, budeme chodiť na zmrzlinu a všetky činnosti ktoré existujú!“  ,,Dobre, dobre nechajte si rozhovory na prázdniny,“ povedala Jurkova mamka. Dobre čaute. Prešiel čas a už je 2.9. čiže prvý školský deň pre Elu a Jakubka je o to výnimočný lebo po prvý krát nastupujú do školy. Pani triedna učiteľka  mala príhovor, privítala prváčikov, a už mohli ísť domov. Prešiel prvý rok deti vedeli už čítať, písať a počítať a mohli sa tešiť na ďalší školský rok, no ale nevedeli že Jakub sa sťahuje. Je 18.7.2018 a Jakub s Elou idú posledný krát spolu von. Jakub celý čas bol smutný a Ela vôbec netušila, čo sa dozvie, bola usmiata ale všimla si Jakuba. ,,Jakub čo sa deje?“ Sťahujeme sa… Jakub s veľkým žiaľom vypustil zo seba vetu. Č-č-čo?  Ela neudržala slzy a s plačom odišla domov. Jakub sa  rozplakal odišiel a keď dorazil domov zabuchol dvere do  svojej izby pokiaľ neprišla jeho mamka po neho.  ,,Jakub odchádzame.“ Ja nejdem, ja ostávam tu. Dana bola smutná že jej syn sa trápi ale nemohla s tým nič urobiť. Prešli roky a Ela na Jakuba zabudla.

9.6.2023

Keď Ela prišla domov zaviedla rozhovor s mamou. „Mami prišiel do našej školy nový chalan, vážne, a ako sa volá.“ „Jakub Leškanin.“ „A ty ho nepoznáš zlatko?“ „Nie, mala by som?“ „No on bol tvoj najlepší kamarát, ale on a jeho mama sa presťahovali do Londýna keď ste boli mladší.“ Jaaaj aj tak si naň nespomínam. Jaj, ty číslo nezabudni, že dnes dôjde babka Marta. Super, teším sa ako nikto. Ja viem že v láske ich nemáš po tom, čo povedali, že to kvôli tebe sa tvoj otec zabil, ale ty za to nemôžeš. Ja viem, ale nemôžem sa vypariť s Rišom do mesta? Môžete, ale aspoň pol hodinku budete pri nej. OK no, ale hodinu dlhšie sme von. Dobre, dobre ale choď sa prezliecť a pomôž mi všetko pripraviť. Dobre no.

Mami už je tu, je zas nabalená ako podomový predajca. Ty nemáš žiadnu chybu vieš o tom? Viem a mám ísť zavolať Riša? Hej choď. Rišo poď dole babka Marta tu je. Zas ona, ona prisám veru nič doma nerobí, veď minule tu bola. Nedudri už je pri schodoch bude ťa počuť. Dobre, nezabudni na fake smile a o pol hodinu mizneme. Ahoj môj malý vnúčik. Ahoj babi.  Ela sa len zasmiala a odišla do kuchyne ale najprv babku usadila do obývačky. Babka, dáte si niečo? Kávu, čaj alebo len vodu? Môže byť voda. Dobre hneď to bude. Prešla pol hodina a Ela sa ide chystať von. Čaute idem von. A s kým? Pýta sa babka. Idem s Naty. Ale babka v tej chvíli nevedela že ide s Peťom.

Ahoj, prepáč, že meškám len babka ma zdržala. Ahoj, nevadí, veď na dobré sa vždy čaká dlho. Ela si ťažko povzdychla. Čo je mojko? Nič len to nedávam, už prešli štyri roky od toho čo sa otec zabil, ale stále mi to vyhadzuje na oči.  Ale no bude to dobre neboj sa , vieš že som tu stále pre teba. Ja viem a preto ťa mám rada. Už je jedenásť hodín večer, musím ísť domov. Poď ku mne, som sám doma. Dobre len skočím si domov po oblečenie. Načo ja ti dám svoje tričko a napíš mame aby sa nebála. Dobre, si úžasný. Ďakujem. Usmiali sa a išli k nemu domov.  Vstávaj, už je pol dvanástej, už máš aj obed urobený. Mala si počkať na mňa. Hm, nevadí.  Ela sa zasmiala a ťahala Peťa do kuchyne. „Hmm, to je chutné.“ Ďakujem. Prešiel deň a Ela odišla.

„No konečne si sa vrátila.“ vraví mama. „Nevrav mi že som ti chýbala.“ „A prečo nie, moja najmilšia a hlavne jediná dcérenka.“ „Mami odpusť si tie láskavé reči a poď dačo navariť.“  „Joj ty si stále hladná.“ „Chichi.“   Ela sa len zasmiala a začala pripravovať cestoviny. „Mám zavolať Richarda?“ Môžeš…  Richard večera.  Všetci sa navečerali a mama sa chystala povedať zlú správu.  „Deti moje, musím vám niečo povedať.“ „Mami máme sa začať  báť?“ Spýtal sa Richard. „Nie neviem.“ Mama neudržala slzy a rozplakala sa.  Deti objali mamu, aj keď nevedeli čo sa stalo. „Mami povedz čo sa deje:“  Ela sa snažila presvedčiť mamu, aby povedala čo sa deje. „No kde začať, asi pred dvoma mesiacmi som bola u lekára a on povedal, že mám rakovinu, mám asi pol roka života.“ Deti sa rozplakali, ale stále sa snažili myslieť pozitívne.

„Mami, čo keby som zarezervoval dovolenku, niekde pri mori?“  Spýtal sa Richard. „Môžeš a môže ísť s nami aj Peter.“  „Oki pôjdem mu napísať.“ Peter súhlasil a o pár dní cestovali.

„Už sme tu, už konečne sme v cieli.“  Povedal Richard. „No deti moje je to posledná dovolenka v roku 2023 a zároveň posledná dovolenka so mnou.“ „Ale mami nehovor tak, bude to dobré dostaneš sa s toho.“ Ela sa snažila utešiť mamu, keď sa ju podarilo rozosmiať išli na izbu a vybalili sa. Jej ona je krásna a tá kúpeľňa nádhera. Čo budeme robiť celý deň a všetky dni? Nevieme ,ale určite pôjdeme na pláž. Dni ubehli rýchlo a dovolenka sa končí. Jaaaj bolo tu úžasne. Keď prileteli naspäť mama začala mať nevoľnosti. 

20.6.2023

V kuchyni deti počuli silný buchot, pribehli a uvideli mamu na zemi. „Mami – mami si v poriadku, rýchlo volaj záchranku“ volám neboj sa.  „Dobrý deň ako môžem pomôcť.“ Naša mama, ona odpadla. Dobre tak prosím dajte mi vašu adresu a môžem sa spýtať dýcha? Nie slabo jej bije srdce a vôbec nedýcha. Dobre tak poprosím začnite s resuscitáciou, viete ako sa to robí aspoň jeden z vás. Áno moja sestra to vie. Dobre tak nech začne pokiaľ sa nepodarí ju zobudiť a nezabudnite počkať na záchrannú pomoc. Prišli záchranári a odviezli mamu do nemocnice. Deti sa  rozplakali a Ela hneď išla volať Peťovi.  „Peter mamu zobrala záchranka.“ Ela do telefónu vraví slová, keď jej po tvári stekajú slzy. „Neboj sa miláčik idem za tebou.“ Dobre ponáhľaj sa, ale dávaj pozor jazdi opatrne, lebo keď stratím aj teba, stratím celý život, ale aj stratím nádej na život. Neboj sa budem, pá a za chvíľu som u teba. 

Prešla pol hodinka a Peťo, Ela a Richard sú v nemocnici. „Dobrý deň, volám sa Ela Kovaľová, asi pred pol hodinou doviezli tu moju mamu Anitu Kovaľovú. Dobre počkajte chvíľu, poprosím jej dátum narodenia. Okej, dobre môžem nadiktovať. Samozrejme áno. Dobre takže ona sa narodila 20.7.1983 v Bardejove? Dobre tak pozriem. Prešlo asi desať minút a pani na recepcii zavolala Elu. Áno vaša mama tu je, žiaľ vo vážnom stave. Čo sa stalo, ak sa smiem opýtať? Samozrejme smiete, tak vaša mama prežila mŕtvicu. A aké budú následky toho tak vám to neviem povedať na sto percent, ale asi nebude môcť chodiť. To nie je pravda však. Žiaľ je, je mi to veľmi ľúto.  Ela neudržala slzy, žiaľ či smútok a rozplakala sa.  Ela čo sa deje? Spýtal sa so strachom Richard.  Po chvíli prišiel doktor, povedal im či ich mama prežije alebo nie. Tak je mi to ľúto ale vaša mama asi to neprežije, mala mŕtvicu a zástavu srdca, možno má týždeň, dva alebo aj mesiac, maximálne pol roka. Deti sa rozplakali a spýtali sa či môžu ísť za ňou. Pán doktor najprv namietal ale napokon im dovolil, ale len na pár minút.

26.7.2023

S ťažkým srdcom hovorím tieto slová ale je to pravda, v tento deň si nás žiaľ navždy opustila, nielen nám tvojím deťom chýbaš, ale aj svojím príbuzným, kolegom či všetkým ktorí ťa poznali, mami prečo, prečo si nám nepovedala že sa trápiš, že ti je zle, no ale už nám to nepovieš. Pamätám si ako si mi hovorila, že budem dobrá mama, že budem sa vedieť postarať o Richarda, či o svoje vlastné deti. Ela v tej chvíli neudržala slzy a rozplakala sa, ale dokončila príhovor. Kňaz sa začal modliť a Anitu začali ukladať do hrobu. Richard to nezvládol rozbehol sa ku hrobu, plakal a hovoril ako mu mama chýba. Ela nemohla nato pozerať, z očí sa jej lejú  slzy ale nemohla veľa plakať lebo sa musela premôcť veď je to už jeho mama. Od pohrebu prešiel čas a deti sa stále nemohli s mieriť že ich mama tu nie je a k tomu sa s Elou rozišiel Peter.

30.6.2033

Konečne som skončila školu, konečne som psychologička, dokonca mám aj kolegu, volá sa Jakub a je to najlepší človek na svete. Práve v prvý deň som mala takú pacientku, ktorá bola celá dorezaná kvôli láske. Pýtala som sa jej, prečo to urobila, načo jej to bolo dobre, po dlhom prehováraní konečne mi odpovedala. Ja som to urobila preto lebo najprv bol zlatý, lichotil mi a potom ma pár krát pozval von, či už iba my dvaja sami alebo s jeho kamarátmi, no a keď sme boli spolu naposledy von tak ma opil, zbil, znásilnil, nafotil ma a moje nahé fotky dal na sociálne siete. Nič som s tým nemohla urobiť len toto. Mohla, mohla si to povedať niekomu, či už rodičom, učiteľom alebo najlepšej kamarátke. Nemohla, on by ma zabil. Dobre anjelik  tak teraz zavoláme políciu a ukážeš im všetko. Nie, to nemôžeme, on je psychopat, on nám ublíži. Musíme. Dievča sa napokon dalo prehovoriť, a chalana zavreli za opakovaný trestný čin obťažovania a podobných vecí.

 2.7.2033

„Ela neskočíme na večeru?“ Spýtal sa ma Jakub. Ja som odpovedala, že áno. Tak sme si dohodli čas a mohli sme si dokončiť prácu a ísť. Je večer pol piatej a ja sa idem chystať. Obliekam si krásne čierne šaty, beriem si topánky na opätku a k tomu nádhernú striebornú kabelku. Už je čas a ja sa začínam báť. „Neboj sa, si krásna“ utešuje ma Richard. Už počujem ako na mňa Jakub trúbi. Si nádherná. Ďakujem Ti, a kde ideme. Nechaj sa prekvapiť a aby som nezabudol tu máš malý darček. Nemusel si si robiť starosti. Ale no pre princeznú vždy. Ďakujem. Nemáš začo. Jakub a Ela sa išli navečerať do luxusnej reštaurácii a potom išli sa prejsť okolo rieky. Už nasadli do auta a boli pomaly pred Elininym domom. Ďakujem za super večer. Nemáš začo nezopakujeme si to? Ja osobne veľmi rada. Už sa dopredu teším. Odpovedal Jakub, a dal mi na líce pusu, ja som sa len pousmiala. Išla som si dať sprchu, obliekla som sa do pyžama a išla si ľahnúť, bol to veľmi dlhý deň.

5.7.2033

Dnes opäť ideme spolu von ale už ako pár. Veľmi sa teším, ale vôbec netuším čo si oblečiem, zavolám asi Naty. „Čau moja poď ku nám a pomôžeš mi vybrať fit, OK.“ „Letím k tebe, donesiem fľašu vína?“ Vieš čo neviem, asi dones pre prípad smädu. Dobre donesiem. Prešlo pár minút a Naty prišla s dvoma fľašami vína.   Ahoj moja takže aký problém. Čau  tak idem s Jakubom von a vôbec netuším čo si oblečiem, rozmýšľala som že fialové šaty a k tomu strieborné doplnky. Hmm, tak to je výborný nápad, ani si ma nemusela volať. Ta čo urobíme ale aj tak by si musela prísť strážiť Bellu. No to mi je jasné. Už som pripravená a Jakub už pre mňa prišiel,  bojím sa. Prvá vec nemáš čoho a ďalšia vec si krásna. Ďakujem.

Nasadla som do auta, dali sme si pusu a vyrazili sme na miesto kde sme mali naše prvé rande. Navečerali sme sa a odišli sme každý do svojho domu. Je ráno a ja sa chystám do práce. Biela blúzka, svetlo hnedé nohavice, topánky a môžem vyraziť, ale ešte pred odchodom si urobím kávu a letím do práce lebo nebudem stíhať. Dobré ráno pani kolegyňa. Dobré ráno pán kolega, ako ste sa vyspali. Perfektne, lebo večer som strávil s úžasnou osobou. Aha a kto to bol? Predsa vy. Prestaňte mi lichotiť, začnem sa červenať, a to nechcem. Prečo veď to je zlaté, a ešte na vás. Ďakujem za lichotenie, ale otvorme radšej lebo pacienti nebudú radi.

24.5.2034

Dnes je špeciálny deň, mám narodeniny. Jakub ma pozval na večeru do skvelej reštaurácii a má vraj pre mňa prekvapenie. Už sme pred tou reštauráciou. Vystúpili sme s auta a išli dnu. Prosím sadni si. Ďakujem, aký si šarmantný. Ja som sa len zasmiala a videla som že Jakubovi som polichotila. Tak láska už sme dlho spolu a tak by som sa ťa chcel opýtať vezmeš si ma a urobíš ma najšťastnejším človekom pod slnkom? Áno vezmem. Jakub mi nasadil prsteň, pobozkali sme sa a ľudia tlieskali, trocha som sa hanbila ale premáhal ma ten pocit, že si vezmem človeka ktorého milujem už od puberty. Keď sme dovečerali tak sme išli ku mne domov. Pri dverách na nás čakali Richard, Naty, Nikoleta, Gabika a ostatní. GRATULUJEME!! Ja som sa zľakla ale nakoniec som sa spamätala z toho, že sú to iba oni. Ďakujeme, povedali sme.  No ukáž prsteň. Jej, ten je nádherný. Ďakujem. Prešli hodiny a už je neskoro, odprevadili sme ich a išli sme si ľahnúť. „Dobrú noc, žena moja.“ Povedal Jakub. „Dobrú noc, manžel môj.“ Ani sme sa nenazdali a už sme vstávali do práce.

24.10.2034

„Dobré ráno, nevestička dnes je deň D.“ Zobudila ma Naty aby som vstávala. Dobré ráno, neviete kedy príde fotograf a kameraman? Niečo sa mi marí že o ôsmej. Jaj máme ešte pol hodinu, zatiaľ aspoň zavolám Jakubovi a najem sa. Ty bez neho nevydržíš ani sekundu, neboj sa uvidíte sa ale  až pri oltári. No dobre. Akurát čo som dojedla došiel kameraman a fotograf. S dievčatami sme sa začali chystať a čas ubehol ako voda a za chvíľu mám stáť pred oltárom s človekom ktorého milujem. Síce sa bojím, ale veď čoho, maximálne povie nie. Jakub si pre mňa prišiel a išli sme na cintorín na hrob mojej mamy aby som jej povedala že jej malé dievčatko sa vydáva, a že mi veľmi chýba.

Už je čas a my stojíme pred kostolom a pomaly kráčame ruka v ruke, bok po boku k oltáru. V pozadí nám spieva zbor a ja len cítim ako mi bije srdce. Už stojíme pri kňazovi. A obaja čakáme kedy odídeme spolu ako manželia. Už hovoríme manželské sľuby a keď sme dopovedali tak kňaz sa spýtal. Nevesta Ela Kovaľová vezmete si tu prítomného ženícha Jakuba Leškanina? Áno. A vy ženích Jakub Leškanin vezmete si tu prítomnu nevestu Elu Kovaľovú? Áno. Tak si vymeňte svadobné obrúčky a prvý mladomanželský bozk. Keď sme vyšli s kostola tak nám ľudia tlieskali.

Už sme na svadobnej hostine, máme aj po prvom mladomanželskom tanci. Ľudia sa zabávajú  a ja som veľmi šťastná. Prešlo niekoľko hodín a prišli ma začepčiť, už mi pomaly dochádza, že naozaj nie som slobodná dievka ale vydatá žena. Už je koniec, ľudia odišli a aj my ideme preč ako manželia, stále tomu nemôžem uveriť.

19.1.2035

Jakub má narodeniny a ja mám prichystané jedno veľké prekvapenie, budeme traja. Jakub je v práci a mám čas aspoň na prípravu celého domu. Už je tu! Spozornela Naty. Jakub otvoril dvere, my sme naňho vybafli a všetci mu začali gratulovať. Ja som išla na koniec, veď ako  sa hovorí najlepšie nakoniec. Tak manžel môj ja ti prajem všetko len to najlepšie, veľa zdravia, šťastia a tak ďalej. Tu máš darček. Ten darček boli dupačky. Keď to uvidel bol prekvapený, šťastný až sa s toho všetkého rozplakal, dúfam že od šťastia. Prešiel čas a nám sa narodil krásny chlapček Oskar.  Keď sa to dozvedela jeho teta Sofia, tak priletela do nemocnici ako prvá, bola celá bez seba a musela si ho vziať do náručia, samozrejme prišla aj naša rodina a kamaráti.  Malý nám rastie ako z vody a čoskoro sa mu narodí sestrička Noemi. Prešli roky a obaja s Jakubom sme zostarli. Máme krásne a zdravé vnúčatá o ktoré sa rovnako radi staráme ako o naše deti, keď boli malé. S Oskara je najlepší právnik a Noemi je pani riaditeľka najväčšej spoločnosti. Tak toto bol príbeh našich  rodičoch. Žiaľ už obaja sú nebohý, obaja ich máme veľmi radi a našim deťom vždy o nich hovoríme len v dobrom.